Skalité

Multi tool use
Koordinatoj: 49°29′50″N 18°53′54″E / 49.49722°N, 18.89833°O / 49.49722; 18.89833 (Skalité)
Skalité
|
hungare: Sziklaszoros
|
municipo
|
Skalité, Serafínov
|
|
Oficiala nomo: Skalité
|
|
Lando
|
Slovakio
|
Regiono
|
Regiono Žilina
|
Distrikto
|
Distrikto Čadca
|
Historia regiono
|
Supra Hungarujo
|
|
Parto de
|
Kysuce
|
Montaro
|
Kisucaj Beskidoj
|
Rivero
|
Čierňanka
|
|
Situo
|
Skalité
|
- alteco
|
524 m s. m.
|
- koordinatoj
|
49°29′50″N 18°53′54″E / 49.49722°N, 18.89833°O / 49.49722; 18.89833 (Skalité)
|
|
Areo
|
33,163 km² (3 316,3 ha)
|
|
Loĝantaro
|
5 186 (31.12.2008)
|
Denseco
|
156,38 loĝ./km²
|
|
Unua skribmencio
|
1662
|
|
Horzono
|
MET (UTC+1)
|
- somera tempo
|
MET (UTC+2)
|
Poŝtkodo
|
023 14
|
Telefona antaŭkodo
|
+421-41
|
Aŭtokodoj
|
CA
|
NUTS
|
509451
|
|
Situo enkadre de Slovakio
|
Situo enkadre de Regiono Žilina
|
Vikimedia Komunejo: Skalité
|
Retpaĝo: www.skalite.sk
|
|
Portalo pri Slovakio
|
Skalité (hungare Sziklaszoros [siklasoroŝ]) estas vilaĝo en Slovakio.
Situo |
Skalité situas laŭ la pola landlimo, laŭ ĉefvojo kaj fervojo Pollando-Čadca (ankaŭ aŭtovojo estas konstruata). La lasta urbo troviĝas je 16 km.
Historio |
La unua mencio okazis pri la vilaĝo en 1662 en formo "Podszkalitye", la fondo (fare de rumanaj kaj rutenaj paŝtistoj) pli frue en 1648 okazis. En 1784 loĝis tie 1740 vilaĝanoj en 241 domoj, en 1828 2169 vilaĝanoj en 287 domoj. En 1885 la fervojo ekfunkciis. Ĝis 1899 la oficiala hungara loknomo estis Szkalite, poste la vilaĝo ricevis hungaran nomon pro la hungariga politiko. En 1910 laŭ la popolnombrado vivis en Sziklaszoros 2390 homoj, (plejparte slovakoj). Ĝis Traktato de Trianon la komunumo apartenis al Hungara reĝlando, al Trencsén (reĝa departemento), al distrikto de Čadca, poste al Ĉeĥoslovaka respubliko, dum la 2-a mondmilito kaj ekde 1993 al Slovakio. Inter 1938-1939 Pollando okupis parton de la vilaĝo. En 2001 vivis en Skalité 5063 homoj, (4972 slovakoj).
Vidindaĵoj |
- romkatolika preĝejo omaĝe al Johano Baptisto de 1794, en 1957 pligrandiĝis
- malfrubaroka paroĥo de 1796
Municipoj de Regiono Žilina
|
Distrikto Bytča
|
|
Urbo |
Bytča |
Municipoj |
Hlboké nad Váhom • Hvozdnica • Jablonové • Kolárovice • Kotešová • Maršová-Rašov • Petrovice • Predmier • Súľov-Hradná • Štiavnik • Veľké Rovné
|
|
|
Distrikto Čadca
|
|
Urboj |
Čadca • Krásno nad Kysucou • Turzovka
|
Municipoj |
Čierne • Dlhá nad Kysucou • Dunajov • Klokočov • Klubina • Korňa • Makov • Nová Bystrica • Olešná • Oščadnica • Podvysoká • Radôstka • Raková • Skalité • Stará Bystrica • Staškov • Svrčinovec • Vysoká nad Kysucou • Zákopčie • Zborov nad Bystricou
|
|
|
Distrikto Dolný Kubín
|
|
Urbo |
Dolný Kubín |
Municipoj |
Bziny • Dlhá nad Oravou • Horná Lehota • Chlebnice • Istebné • Jasenová • Kraľovany • Krivá • Leštiny • Malatiná • Medzibrodie nad Oravou • Oravská Poruba • Oravský Podzámok • Osádka • Párnica • Pokryváč • Pribiš • Pucov • Sedliacka Dubová • Veličná • Vyšný Kubín • Zázrivá • Žaškov
|
|
|
Distrikto Kysucké Nové Mesto
|
|
Urbo |
Kysucké Nové Mesto |
Municipoj |
Dolný Vadičov • Horný Vadičov • Kysucký Lieskovec • Lodno • Lopušné Pažite • Nesluša • Ochodnica • Povina • Radoľa • Rudina • Rudinka • Rudinská • Snežnica
|
|
|
Distrikto Liptovský Mikuláš
|
|
Urboj |
Liptovský Hrádok • Liptovský Mikuláš
|
Municipoj |
Beňadiková • Bobrovček • Bobrovec • Bobrovník • Bukovina • Demänovská Dolina • Dúbrava • Galovany • Gôtovany • Huty • Hybe • Ižipovce • Jakubovany • Jalovec • Jamník • Konská • Kráľova Lehota • Kvačany • Lazisko • Liptovská Anna • Liptovská Kokava • Liptovská Porúbka • Liptovská Sielnica • Liptovské Beharovce • Liptovské Kľačany • Liptovské Matiašovce • Liptovský Ján • Liptovský Ondrej • Liptovský Peter • Liptovský Trnovec • Ľubeľa • Malatíny • Malé Borové • Malužiná • Nižná Boca • Partizánska Ľupča • Pavčina Lehota • Pavlova Ves • Podtureň • Pribylina • Prosiek • Smrečany • Svätý Kríž • Trstené • Uhorská Ves • Vavrišovo • Važec • Veľké Borové • Veterná Poruba • Vlachy • Východná • Vyšná Boca • Závažná Poruba • Žiar
|
Malaperinta municipo |
Liptovská Mara |
|
|
Distrikto Martin
|
|
Urboj |
Martin • Vrútky
|
Municipoj |
Belá-Dulice • Benice • Blatnica • Bystrička • Diaková • Dolný Kalník • Dražkovce • Ďanová • Folkušová • Horný Kalník • Karlová • Kláštor pod Znievom • Košťany nad Turcom • Krpeľany • Laskár • Ležiachov • Lipovec • Necpaly • Nolčovo • Podhradie • Príbovce • Rakovo • Ratkovo • Sklabinský Podzámok • Sklabiňa • Slovany • Socovce • Sučany • Šútovo • Trebostovo • Trnovo • Turany • Turčianska Štiavnička • Turčianske Jaseno • Turčianske Kľačany • Turčiansky Ďur • Turčiansky Peter • Valča • Vrícko • Záborie • Žabokreky
|
|
|
Distrikto Námestovo
|
|
Urbo |
Námestovo |
Municipoj |
Babín • Beňadovo • Bobrov • Breza • Hruštín • Klin • Krušetnica • Lokca • Lomná • Mútne • Novoť • Oravská Jasenica • Oravská Lesná • Oravská Polhora • Oravské Veselé • Rabča • Rabčice • Sihelné • Ťapešovo • Vasiľov • Vavrečka • Zákamenné • Zubrohlava
|
|
|
Distrikto Ružomberok
|
|
Urbo |
Ružomberok |
Municipoj |
Bešeňová • Hubová • Ivachnová • Kalameny • Komjatná • Likavka • Liptovská Lúžna • Liptovská Osada • Liptovská Štiavnica • Liptovská Teplá • Liptovské Revúce • Liptovské Sliače • Liptovský Michal • Lisková • Lúčky • Ludrová • Ľubochňa • Martinček • Potok • Stankovany • Štiavnička • Švošov • Turík • Valaská Dubová
|
|
|
Distrikto Turčianske Teplice
|
|
Urbo |
Turčianske Teplice |
Municipoj |
Abramová • Blažovce • Bodorová • Borcová • Brieštie • Budiš • Čremošné • Dubové • Háj • Horná Štubňa • Ivančiná • Jasenovo • Jazernica • Kaľamenová • Liešno • Malý Čepčín • Moškovec • Mošovce • Ondrašová • Rakša • Rudno • Sklené • Slovenské Pravno • Turček • Veľký Čepčín
|
|
|
Distrikto Tvrdošín
|
|
Urboj |
Trstená • Tvrdošín
|
Municipoj |
Brezovica • Čimhová • Habovka • Hladovka • Liesek • Nižná • Oravský Biely Potok • Podbiel • Suchá Hora • Štefanov nad Oravou • Vitanová • Zábiedovo • Zuberec
|
|
|
Distrikto Žilina
|
|
Urboj |
Rajec • Rajecké Teplice • Žilina
|
Municipoj |
Belá • Bitarová • Brezany • Čičmany • Divina • Divinka • Dlhé Pole • Dolná Tižina • Dolný Hričov • Ďurčiná • Fačkov • Gbeľany • Horný Hričov • Hôrky • Hričovské Podhradie • Jasenové • Kamenná Poruba • Kľače • Konská • Kotrčiná Lúčka • Krasňany • Kunerad • Lietava • Lietavská Lúčka • Lietavská Svinná-Babkov • Lutiše • Lysica • Malá Čierna • Mojš • Nededza • Nezbudská Lúčka • Ovčiarsko • Paština Závada • Podhorie • Porúbka • Rajecká Lesná • Rosina • Stráňavy • Stránske • Stráža • Strečno • Svederník • Šuja • Teplička nad Váhom • Terchová • Turie • Varín • Veľká Čierna • Višňové • Zbyňov
|
|
|
|
2DpEGZO QLfU6lV GzO F,1 T05nhm7d,3cbZzFn086U9 QB8r r6qoED,B6M20prmGT2 tndj,3Pl,TzSSrM
Popular posts from this blog
.everyoneloves__top-leaderboard:empty,.everyoneloves__mid-leaderboard:empty,.everyoneloves__bot-mid-leaderboard:empty{ margin-bottom:0;
}
4
I'm referring to Picard, Riker, Data, Worf, Geordi, Dr. Crusher, Wesley Crusher, Chief O'Brien and family, Deanna Troi, Guinan. I know Picard and Worf show up on DS9, though I haven't seen it myself. I'm curious what happened to the characters after that last episode of TNG?
star-trek star-trek-tng
share | improve this question
edited 10 hours ago
Ham Sandwich
6,051 2 25 75
...
Flugkoridoroj dum la blokado de Berlino La Berlina aerponto estas la provizigo de okcidenta Berlino per aviadiloj fare de la aliancanoj inter la 23-a de junio 1948 kaj la 12-a de majo 1949 dum la blokado de Berlino fare de la sovetia armeo. Enhavo 1 Historio 1.1 La aerkoridoroj 1.2 Unuaj flugoj 1.3 Plibonigo de la aerponto 1.4 Fino de la aerponto 1.5 Rozinbombiloj 1.6 Bilanco 2 Flughavenoj 2.1 Berlino 2.2 Okcidenta Germanio 3 Aviadiloj de la berlina aerponto 4 15-a datreveno de la aerponto 5 Bibliografio 6 Referencoj 7 Eksteraj ligiloj Historio | General Lucius D. Clay, militguberniestro de la usona okupadzono Jam antaŭ la berlina aerponto estiĝis la malgranda aerponto . La estro de la sovetia militadministracio en Germanio, Vasili Daniloviĉ Sokolovski, ordonis la 1-an de aprilo 1948, kiel reago al la konferenco de Londono inter britoj, francoj kaj reprezentantoj de Benelukso pri aligo de Germa...
La berlina muro ĉe Bethaniendamm, 1986 La berlina muro aŭ simple la muro [1] , nomita ankaŭ "kontraŭfaŝisma remparo" en propaganda lingvo de la iama Germana Demokratia Respubliko, estis parto de la interngermana limo, kiu dividis de la 13-a de aŭgusto 1961 ĝis la 9-a de novembro 1989 okcidentan Berlinon de la orienta parto de la urbo kaj de la ĉirkaŭa tereno de la GDR. Ĝi estis unu el la plej famaj simboloj de la malvarma milito kaj de la disdivido de Germanio. Pli ol simpla muro, la berlina muro estis fakte tuta defendokonstruaĵo kun du muroj, ena malplena strio, rondirvojo, gardturoj kaj alarmsistemoj. Dum la provo transiri la severe garditan limon al okcidenta Berlino multaj homoj estis mortigitaj. La preciza nombro de viktimoj estas pridisputita kaj ne certa; la nombroj anoncataj varias inter 86 kaj 238 mortintoj. La malplifortiĝo de Sovetunio kaj la politiko de liberigo gvidita de Miĥail Gorbaĉov ebligis al la orientgermanoj faligi la 9-an de novembro 1989 l...